Druhá samostatná zbierka Ireny Douskovej je silná. Čím? Kondenzovanou melanchóliou, úsečnou obrazivosťou, jazykovo vzrušujúcim pátraním v skulinách osobnej a kolektívnej pamäte aj presne dávkovanými pomermi racionálneho a intuitívneho písania: „Odvšadiaľ ťahá / Zašiel na jedno / Psy štekajú / Stara panna ide ďalej“. Milan Ohnisko