Osud mi do života priviedol dieťa. Som matka. Je to zvláštny inštitút. Materstvo. Kým žena svoje reprodukčné poslanie nezažije v praxi, má pocit, že prepojenie jej fyziologického a mentálneho predurčenia tvorí dokonalú symbiózu. Že stačí dôverovať materským inštinktom a zvyšok zariadi príroda. Že všetko pôjde prirodzene. Ľahko. Že skrátka bude vedieť, čo robiť. Tak by to asi prebiehalo v ideálnom svete. V skutočnosti ide však o jeden veľký donekonečna opakujúci sa pokus o reparát. Ako to nabudúce urobiť lepšie. Ako nevrávorať. Ako sa nezblázniť. Univerzálny návod, ako na to, však chýba.