Hlavnou témou knihy je človek, vo všetkých jeho záporoch a kladoch, bez ohľadu na vek či spoločenskú úlohu, človek, ktorý tvrdohlavo čelí svojmu osudu. Čo by sa stalo, keby Ježiš odmietol hrať svoju rolu? Ako by sa zmenil on a jeho najbližší? Kam až môže zájsť stvoriteľ a spisovateľ, aby dosiahli svoj cieľ? Ide o prvotinu. Dej je zasadený do prítomnosti. Román má dve časti. V prvej časti bezmenný rozprávač v desiatich poviedkach súdi človeka, v druhej je potom sám súdený. Ten muž sa vzoprel svojmu osudu. Nechcel počúvať príkazy zhora. Namiesto slávy zvolil život na zabudnutie. Snaží sa nijako nevyčnievať, žije sám, čas delí medzi príležitostné známosti, návštevy krčiem a písanie. Riešiť životy iných je jednoducho jednoduchšie. Náhla životná zmena ho ale opäť zvedie dokopy s bývalými priateľmi. Prehovárajú ho, aby sa k nim vrátil. Vie, že ho zase chcú iba využiť, lenže on nezabudol ani neodpustil. Staré krivdy vyplávajú na povrch. Kto bude tentoraz sudca a kto obžalovaný? Keď to vyzerá, že so vztýčenou hlavou odíde stredom, zjaví sa jeho otec. Muž je tak konfrontovaný s vlastnou minulosťou, prítomnosť neexistuje a budúcnosť je v lepšom prípade milosrdná smrť.