V Neľahkých spomienkach zobrazuje Italo Calvino premenu talianskej spoločnosti a vzťahov medzi generáciami – medzi otcami „hospodármi“ a vykorenenými synmi. Poviedky z vidieckeho prostredia Ligúria, v ktorých je tematizovaný povojnový rozklad tradičných hodnôt a spoločenstiev, sú doplnené prózami, v ktorých sa autor vrátil do rokov svojho dospievania. Spomína na kľúčové okamihy, ktoré podmienili jeho budúce životné voľby: na vyhlásenie vojny, brutálnu anexiu francúzskeho Mentonu a na prvú skúsenosť s vojnovým chaosom. Napriek tomu, že mnohokrát nesie líčenie rozchodu so starým svetom príznak trpkosti a rozčarovania, nepostrádajú jeho poviedky ani komický ráz a znovu len potvrdzujú Calvinove rozprávačské majstrovstvá.