Zdá sa, že krízy sa stávajú bezpodmienečnou súčasťou každodennej skúsenosti dvadsiateho prvého storočia. Zatiaľ čo (post)apokalyptické fikcie získavajú na stále väčšej popularite, realita s nimi nekompromisne drží krok a mnohokrát predbehne aj fantáziu najlepšie platených pracovníkov a pracovníčok zábavného priemyslu. Katastrofičnosť prestupuje globálnym (eko)systémom, vpisuje sa nielen do socioekonomických, environmentálnych alebo geopolitických procesov, ale stáva sa aj doménou našej vlastnej predstavivosti, ktorej dystopické rozmery je dnes veľmi ťažké opustiť. Táto kniha sa pokúša nachádzať nádej v niekoľkých audiovizuálnych dielach, ktoré obchádzajú prevládajúce kultúrne vzorce antropocénu a v mene posthumanistickej (po)etiky nás podnecujú k reflexii širokých planetárnych procesov i čiastkových situovaných perspektív. Navádza tak Človeka k objavovaniu nových (nedeštruktívnych) spôsobov života po boku ne-ľudskej, Inej alebo queer reality, a snáď aj ciest za hranice krízovej epistemológie dneška.