Rozsiahle básnické, prozaické a divadelné dielo Pavla Rejchrta vznikalo od konca šesťdesiatych rokov 20. storočia v niekdajšom slobodomyseľnom prítmí evanjelického literárneho samizdatu. Značný počet textov z tohto obdobia bol najmä po roku 1995 uverejnený v rade autorových knižných publikácií; väčšinou je pritom umelec – napokon aj prenikavý esejista a osobitý výtvarný tvorca – z časového odstupu citlivo prepracovával a neraz tiež dopĺňal o literárne práce novšie a najnovšie. Vznikli tak knihy a zbierky, ktoré vytvárali impozantný literárny oblúk medzi Rejchrtovou hodnotnou prednovembrovou tvorbou a jeho nemenej hodnotnou polinovembrovou tvorbou.
Podobný charakter má aj aktuálne autorovo zobratie jeho v minulosti vzniknutých, v súčasnosti však v mnohých prípadoch dotvorených básnických a prozaických textov - ku ktorým primyká aj titulné dielo, obdivuhodná filozofická dráma Dom sveta -, spojená s vybranými ukážkami z terajšieho tvorivého úsilia Pavla Rejch.
Zámerne sa tu prestriedávajú polohy esejistickej, mnoho vyznávačskej a hľadačskej, s rozprávaním prevažne beletristickým, opäť neraz obmieňujúcim skoršie verzie autorovho prozatérskeho alebo poetického zamerania. Jednotlivé príspevky, hoci sú niekedy z hľadiska svojho vzniku od seba nemálo vzdialené, majú spoločnú predovšetkým vysokú literárnu kultúru, sú štýlovo vycibrené a predstavujú nasledovaniahodnú ukážku duchovného, eticky maximalistického literárneho umenia.