Pätnásť drobnejších próz je tematicky aj časovo spätých s neskorým obdobím tvorby tohto nositeľa Nobelovej ceny za literatúru. Svoje najzákladnejšie celoživotné témy v nich vybrúsil v miniatúrnej slovesnej klenoty. V ryste Šťastie Hessa prináša stručný, no zásadný komentár k tomu najdôležitejšiemu vo svojom živote a diele: na duchovnom základe kresťanskom i orientálnom si vypestoval odolnosť voči uhranutiu takzvaným pokrokom alebo "zmyslom dejín" a objavil "zmysel cyklickosti, ktorej osou je večná vertikála". V Prerušenej vyučovacej hodine sa vyznáva z pocitu, akoby mu všetky pokusy o zmysluplné rozprávanie pretiekli medzi prstami, ale práve na tejto hranici začína moderná literárna tvorba. Žobrák rozpráva o samote plnej obrazov, o hre s nimi. Ukradnutý kufor je poviedka, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani Čechov, témou je ľudské pinoženie sa za majetkom - na čom všetkom sú ľudia schopní lipnúť. Broskyňa je podobenstvom o živote a smrti, vpísanej do osudu plodného ovocného stromu.