Kniha Neviditeľný človek predstavuje Pavla Hozu po jeho knihe historickej (Slovenice. Dejinný príbeh malej obce na Podblanicku) a prozaickej (Ulúpená duša) tentoraz ako esejistu, ktorý ide v tých najlepších stopách českej literárnej eseistiky dvadsiateho storočia. Svoje eseje písal mnoho mesiacov pre rozhlasovú stanicu Vltava. Témy jeho esejí sú vždy konkrétne, ale smerujú k všeobecnému. Sú to – česká krajina, história a súčasnosť, etické dilemy, rýchlosť dnešnej doby, ľudská zodpovednosť. Pre Hozu je dôležitý jazyk, ktorým svoje eseje píše – esej je pre neho maximálne vycizelovaným slovesným útvarom. Eseje vo zväzku dopĺňajú portréty českých básnikov, ktorí sú Hozovi autorsky aj ľudsky blízki a ktorí sú spätí s literárnou Cenou Františka Hrubína. Pavel Hoza žije v Benešove, kde pracuje ako profesor českej literatúry na miestnom gymnáziu a pôsobí ako kultúrny organizátor.