Kniha ponúka tematicky usporiadané eseje, ktoré sa sústreďujú vždy na jeden aspekt výchovného úsilia. Pre vyhodnocovanie závažnosti týchto aspektov autor vyberá reprezentatívne osobnosti, ktorých názory na výchovu vzájomne konfrontuje. Medzi zvolenými témami sa objavuje napríklad otázka, ako súvisí výchova s ľudskou prirodzenosťou. Až po vyjasňovaní predpokladov výchovy môžu nasledovať otázky po úlohe učiteľa či úlohe odmien a trestov vo výchove.
Autor si všíma rozličné odôvodnenia výchovného pôsobenia a má očividný sklon spochybňovať príliš ľahké vrastanie do metodicky zabezpečovaných predsudkov. Napriek počiatočnému hľadaniu archetypálneho zakotvenia výchovy u Sókrata a Platóna sa kniha prevažne zameriava na novoveké klasiky filozofie výchovy (napr. Locke, Komenský, Rousseau, Pestalozzi, Herbart, Owen). Svoje pozorovanie autor preťahuje až do dvadsiateho storočia, v ktorom okrem iného sleduje rôzne ideologizujúce zneužívanie výchovných postupov.