Autor sa znovu vracia k témam, ktoré ako leitmotív prechádzajú nielen celou jeho literárnou tvorbou, ale aj jeho životom ako „Čechonemca“. Hrôzy 2. svetovej vojny, povojnový vzťah Čechov a Nemcov a následne aj totalitný komunistický režim bolestne zasiahli do osudu rešpektovaného filmára a spisovateľa Oskara Georga Sieberta, fatálne poznamenali jeho život, a nie je preto divu, že sa prelínajú do jeho textov s výraznými. Z chlapca nemeckého pôvodu bez otca dospel v aktívneho cieľavedomého muža. Pre svoje protikomunistické myslenie bol v ČSSR označený ako politický disident. Ročná usiloval o návrat do svojej vlasti. Prežil pestrý, politicky angažovaný, niekedy snáď až dobrodružný život na oboch stranách hranice. V roku 1976 sa z vtedajšieho Československa za podpory Organizácie pre ľudské práva OSN natrvalo vysťahoval do Západného Nemecka. Aj po svojom vysťahovaní do NSR ho stále prenasledovali chápadlá československej Štátnej bezpečnosti. O horkosti vykorenenia, o traumách z detstva, ktoré si ako príťaž nesieme aj do dospelého života, o moci, ktorú majú nad ľuďmi štáty i jednotlivci v rolách ich predstaviteľov, o túžbe po spravodlivosti, o tom všetkom pojednáva Siebertova kniha prvýkrát v slovenskom preklade.