Životopis Margarety Thatcherovej (1925-2013), trojnásobnej britskej premiérky, je fascinujúci ako román, vymyslieť by sa však nedal. Je to príbeh dievčaťa z malých pomerov, ktorá pod dohľadom prísneho, láskavého otca vyrástla k významnej dejinnej úlohe. Británia bola v čase politického zrenia Thatcherovej politicky slobodná, avšak vyčerpaná vojnou, stratou impéria, dislokáciou miliónov a postupným rozpadom priemyslu. Krajina strácala ekonomickú slobodu, onen základ skromnej a ťažko zaslúženej prosperity jej rodiny. Aj vzdelaní konzervatívni politici boli pod vplyvom predvojnovej hospodárskej krízy a vojnovej hospodárskej politiky presvedčení, že štát musí ekonomiku riadiť. Z veľkej krízy však môžu povstať veľkí politici, ktorí voličom dokážu predložiť, čo demokracia bytostne neznáša - pot a slzy. V atmosfére nepochopenia politických kolegov či rivalov a rozdelenej verejnosti sa odohrala dráma, ktorej vyústenie preukázalo, že prosperita vyplýva z vnútorného vzťahu slobody a súkromného majetku. Príbeh statočnej Margarety je kronikou urputného zápasu proti socialistom, odborom, štátnej byrokracii, oligarchii monopolov a zoštátnených firiem i takmer celej akadémii teoretizujúcich ekonómov.
Železná lady, ako ju označili Sovieti, v studenej vojne zvíťazila. V tej ekonomickej len dočasne. Ani jej najväčší odporca by síce už dnes nenapadlo propagovať štátny priemysel, pevný kurz meny, reguláciu platov a cien, vysoké progresívne dane... A predsa pribúda regulácia a byrokracia, dane sa plížia hore. Štát aj bez vlastníctva dokáže prehltnúť polovicu národného produktu. Opäť povstáva prastarý problém demokracie, ktorá od štátu pod novou ideológiou ľudských práv požaduje od štátu nemožné, dokonca právnu kodifikáciu materiálneho zabezpečenia. Rast byrokracie a obmedzovanie hospodárskej slobody ničí prosperitu av konečnom dôsledku ohrozuje aj samotnú demokraciu.
Preto je zápas Margarety Thatcherovej veľkým poučením aj varovaním.