Denníkové zápisy Danici Valenovej popisujú obdobie od konca druhej svetovej vojny do roku 1960. Sú v nich zachytené životné osudy veriacej rodiny, ktoré boli dramaticky ovplyvnené povojnovými udalosťami a najmä komunistickým prevratom v roku 1948. Po ňom bol autorkin manžel, František Valena, zatknutý "velezradu a špionáž" odsúdený na 22 rokov žalára. V tom čase mali dve malé deti a tretie bolo na ceste. Kniha je jedinečným svedectvom o údele matky a manželky politického väzňa v čase neslobody.

"Estébáci boli po oteckovom zatknutí stále pred barákom. Keď mamička bola už v pokročilom tehotenstve, bolo to niekedy vo februári, vonku veľký mráz, všade sneh a ľad, a ona išla Klimentskou ulicou, v náručí držala malého Tomáša, a jeden estebák. ju sledoval, jej nastavil nohu.Ona zakopla, spadla - a on sa tomu smial a mal ešte nejaké reči.Na druhú stranu sme mali okruh priateľov, ktorí za nami chodili, hoci domovníčka o každej návšteve vedela a museli sa zapisovať.Bola to teda aj doba veľkých priateľstiev, solidarity a hmatateľnej lásky. Bolo dosť ľudí, ktorí by za nás dali život,"
spomínajú sestry Valenovej.