Mnoho z nás vyrástlo v autoritatívnom výchovnom režime, v ktorom rodičia hovorili svojim deťom na všetko nie a hovorili s nimi jazykom, ktorý ich zraňoval a ponižoval. Preto dnes volíme opačný prístup a hovoríme deťom na všetko áno. Osvojili sme si veľmi neprirodzený, strojovo sladký a uhladený tón hlasu v domnení, že s nimi nadviažeme zdravé vzťahy. Zabudli sme však na jednu dôležitú vec – láskyplných vzťahov nedosiahneme, ak zmeníme negatívny jazyk na pozitívny, potrebujeme nájsť osobný jazyk a čo najviac autentický. A v tom je veľký rozdiel.

Musíme sa naučiť hovoriť druhým ľuďom nie vo chvíľach, keď chceme povedať áno sami sebe – vlastným hraniciam, hodnotám a prianiam. Napriek tomu, že väčšina z nás vyrástla v presvedčení, že práve toto je sebestredné, asociálne, nie príliš láskyplné či drzé, dnes vieme, že táto schopnosť je rozhodujúcim ukazovateľom duševného zdravia i osobného a sociálneho rastu.

"Človek, ktorý si nevie stanoviť svoje osobné hranice, pripomína neoplotený ovocný sad - ktokoľvek tam môže vojsť a najesť sa na účet majiteľa." Jesper Juul