Príbehy tejto knihy sa určite odohrali. Pripomínajú bezčasie rozprávané priateľmi a starými denníkmi a listami bez obálok. Neznámi príbuzní a zabudnutí susedia v nich ožívajú ako pri prezeraní ošúchaného zamatového albumu s priesvitným papierom: berie nás pocit, akoby sme tu už niekedy boli. V hvozdoch pamäti sa stretávame s menami a tvárami, ktoré nám boli tak blízke a milé. Bendulka, Goša, Jeseterka, ten s fúzikmi z Piekliska alebo ten čiernovlasý Jura z Jedwabného? V príbehoch vystupujú z nočných hmlov a poludňajšieho šera za Truchlovom srienisté bytosti hľadajúce teplo našej dlane, svetlo našej lampy, šálku horúceho mlieka, ktoré pohladia. Dymom spálenísk, tlejúcim vresom, jesennými brázdami, klopotom trhovísk a omrznutých obchodov sa usiluje autor prepísať sa k miestam, ktoré dôverne zavonia, zasvietia nádejou i zabolí. Príbehy opäť žijú a čitateľ sa na tie miesta môže rozpomenúť.