Čítate radi poviedky? A tieto ešte nemáte? Možno sa aj vám prihodilo niečo podobné a budete udivení, ako vie niekto takéto životné príbehy pripomenúť a následne s jemnou iróniou a humorom zveriť papieru. Až sa začítate, spoznáte, aké je to ľahké a krásne.... Vráťme sa do spomienok, zastavme čas. S pánom Volfom to určite ide.
…Luboš pribrzdil u nejakej vysokej ženy výrazných juhotalianskych rysov, pred osvetleným malebným penziónom. Poučený, začal som zoširoka: "Buon giorno, signora, per favore…" "He? Straniero?" Z môjho akcentu pochopila, že som cudzinec. "Si," nasadil som dobrácky výraz. Ženčina mi jasne, medzinárodne zrozumiteľnou gestikuláciou naznačila, čo by sme sa ako ďalej trmácali, nech zostaneme, a čo nám môže osobne ponúknuť. Môj výraz sa zmenil z dobráka na rúru. Chvíľku na mňa pozerala, potom si vysúkala dlhú čiernu sukňu, búchla sa rozmáchnutá cez holý zadok a teatrálnym spôsobom s rukou hore spustila prúd taliančiny. Z farby hlasu a gest zrejme veľmi opovržlivé. "Čo hovorila?" ozval sa Ľuboš. "Áále, že máme ísť ešte ďalej," opáčil som a zatlačil oči späť do jamiek...

Josef Volf je vysokoškolsky vzdelaný strojár, svoj odbor prešiel od vrcholu a na písanie beletrie bol prehovorený okolím. Narodil sa a pôsobí v Hradci Králové. Niekomu sa niečo stať môže je jeho literárna prvotina.