Čerstvo ovdovelá toskánska farmárka Nives trpí vysiľujúcou samotou a nespavosťou, kým si do domu neprivedie ako spoločníčku sliepku Giacominu. Žene sa uľaví, dokonca si pripadá šťastnejší ako po boku zosnulého Antea. "Obetovala som život chlapovi, ktorého mohlo zastúpiť kurča," hovorí si ohromene, zatiaľ čo Giacomina hrádza na kresle, kde ešte zostáva odtlačok Anteovho tela. Je smiešne ju tam tak vidieť, s vytreštenými očami pred televíznou súťažou alebo plkaním politikov, ktorí sa cupujú.
Jedného dňa sliepka sleduje reklamu na prací prášok, ktorá ju uvedie do hypnózy. Sedí so svojim obvyklým dementným výrazom úplne nehybná. Ale kde teraz Nives nájde ďalšiu kamarátku nosnicu s takou prívetivou povahou? V panike zavolá o radu starému známemu veterinárovi. Nasleduje telefonát, ktorý akoby trval celý život, telefonát, ktorý sa stane románom. Rozhovor Nives a Loriana sa presúva od sliepky do minulosti – k premárneným príležitostiam a strateným láskam, k odhaleniam, ktoré je v neskoršom veku ťažké stráviť, k ranám, ktoré sa nikdy nezahojili.