Jaromír Nohavica je osobnosť, ktorá málokoho necháva chladným: mnohí ho bezhranične obdivujú, iní ho bezmála zatracujú. Jediné, na čom sa takmer všetci zhodnú, je, že to je bohom nadaný pesničkár a básnik.
Kto je teda Nohavica? A aký je to v skutočnosti človek? Je to rebel, hrdina, alebo zloduch či slaboch, ktorý sa upísal diablovi?
Kniha s prostým názvom Nohavica, ktorá sa na tieto a mnoho ďalších otázok snaží odpovedať, je ojedinelá tým, že Přemysl Houda mal pri jej písaní k dispozícii Nohavicov súkromný archív pozostávajúci z denníkov, zápisníkov, osobných záznamov, korešpondencie a mnohých ďalších dokumentov osobného charakteru, ktoré Nohavica doteraz nikomu nesprístupnil. Okrem tohto unikátneho súboru ego-dokumentov autor využil aj archívy verejné, vrátane Archívu bezpečnostných zložiek spravujúceho písomnosti Štátnej bezpečnosti, štátnych oblastných archívov, ale tiež napríklad fondu Socialistického zväzu mládeže či fondu Pražského kultúrneho strediska a mnohých ďalších. Cenným zdrojom informácií boli autorovi aj desiatky rozhovorov s ľuďmi, ktorí zohrali v Nohavicovej kariére a verejnom vystupovaní významnú úlohu, či už ide o organizátorov a usporiadateľov koncertov, funkcionárov, kolegov či bežných poslucháčov. K tomu treba dodať, že Přemysl Houda ku všetkým týmto prameňom, ktoré mu umožnili novo analyzovať a interpretovať niektoré kľúčové udalosti Nohavicovho života, pristupuje nepredpojato, nestranne, s pokorou a otvorenou mysľou. Povedané slovami Václava Belohradského: "Nikdy sa nestavia do úlohy sudcu, opiera sa o neredukovateľnú mnohosť zdrojov, z ktorých žiadny nie je svojím významom nadradený všetkým ostatným, všetky sú relativizujúce." Přemysl Houda nazerá na Jaromíra Nohavicu z najrôznejších, často protikladných perspektív a obraz, ktorý čitatelia predkladá, rozhodne nie je čiernobiely. Vykresľuje komplexnú, mnohovrstevnatú osobnosť, ktorá ako harlekýn "hrá všetkými farbami" a vzpiera sa všetkým zjednodušujúcim súdom a vymedzením. Ukazuje nám človeka, ktorý stojí tak trochu na všetkých stranách a súčasne nestojí na strane žiadnej a ktorý predovšetkým od samého začiatku, pred novembrom 1989 aj dnes, vedie svoju „malú vojnu“, aby si uhájil svoj priestor, svoje „moje moje“. Pritom však nevstupuje do priamych stretov - o svoj "kúsok štvorcového metra", ako spieva v jednej svojej piesni, totiž nevedie priamy boj, ale o ňom vždy znovu rokuje...

Kniha však zďaleka nie je len o Jaromírovi Nohavicovi, je tiež – a možno predovšetkým – knihou o celospoločenskej debate o Nohavicovi a všeobecne o našej minulosti, ale aj súčasnosti. Ukazuje, čo tento „spor o Nohavicu“ hovorí o nás samých. Vypovedá o našej malej vojne.
Kniha je doplnená prílohami vrátane výberu ukážok rukopisov Nohavicových piesní.