Posmrtne vydaná zbierka básní Františka Gellnera päť rokov po jeho zmiznutí na haličskom fronte. Je zložená z básní asi z posledných desiatich rokov, kedy už bol Gellner skôr novinárom než rozorvaným básnikom. Z veršov je cítiť akési upokojenie autorovho ducha, básne nie sú útočné ani nemajú potrebu nikoho burcovať či poburovať. Ide skôr o akési melancholické zmierenie s nesplneniami snami a životnými tragédiami.