V už desiatej básnickej zbierke Hany Karoliny Kobulejovej sa môžeme znova vžiť do nežných abstrakcií, ktoré sa symbolicky odrážajú vo vlastných pestrých kolážach. Pre tvorbu tejto básničky je charakteristická kombinácia prvkov, vyskytujúcich sa na obzore, s introspektívnym vhľadom do vnútra, kde si nedozernosť vytvára vlastnú podstatu. Verše vás zavedú do pralesa, morských vĺn i vesmíru. Budete sa túlať medzi súhvezdiami, otvárať čarovné knihy, uvedomovať si rébusy horizontu a pritom pátrať po množstve mimoriadnych súvislostí. Potom sa opäť ponoríte do vlastnej hĺbky, čo vám umožní objavovať zákutia srdca i záhady tepu, a hlavne bádať vo vnútri tajomnej túžby.