Esej Rogera Willemsena ponúka prenikavú úvahu k vnútornej súvislosti Musilovho vydaného diela ak spojniciam tohto diela s náčrtami, denníkmi a autorovým životom. Jedinečnosť Musilovho chápania literatúry tu je premyslená v celom svojom dosahu a Musil-spisovateľ je predstavený vo svojej autentickej podobe: ako neteologický, úplne vnútrosvetský mystik, ako osamelý prieskumník možnosti medziľudských pút, ako autor a konštruktér krajne precíznych popisov nevysloviteľná.