Najvydarenejším a najvplyvnejším z Ficinových spisov sa stal jeho Komentár k Platónovej Hostine, O láske. Formou nápodoby Platónovho Sympózia, preneseného do prostredia medicejskej Florencie, tu Ficino predkladá svoju syntézu platonizmu, inšpirovanú pohanskými i kresťanskými autormi neskorej antiky, najmä Plótínom, Augustínom a Dionysiom Areopagitou. Hlavnou témou tejto filozofie je láska. Ficino ju spolu s Dantom chápe ako božskú silu, ktorá prostredníctvom krásy milovaného človeka privádza zblúdilú ľudskú dušu k poznaniu Boha. Latinsko-české vydanie.