Človeku nakoniec nezostane, než sám na sebe vykonávať vivisekciu. Ale musí to robiť nestranne, to znamená s určitou dávkou cynizmu. Pretože keby to robil so zadosťučinením alebo dokonca s radosťou, tak by sa z neho stal buď magor, alebo snob, hovorí rozprávač textu s názvom Blízke stretnutia z tejto knihy. Spisovateľ sa v nej vracia späť k žánru poviedky, tentoraz obohatené o nové rozprávačské prvky, zároveň však zostáva verný svojmu sebaironickému štýlu, ktorý dokáže v čitateľovi vyvolať pobavený smiech a mrazenie v chrbte súčasne. Veď: Ako je to dlho, čo takto žijem? Kadiaľ späť ku križovatke, kde by sa to dalo ešte zachrániť? Žijem akurát zo slov? A ako ty sa cítiš v tomto živote?
Dvanástu poviedku súboru tvorí fotografický cyklus tzv. fotopoviedka, ktorej autorom je Miro Švolík.