Aj vo svojej šiestej knihe, združujúcej verše z rokov 2011 až 2016, básnik predkladá nenápadné, ale silné svedectvo; plody osobnej (aj lyrickej) zrelosti. Ako sám píše, jeho básne predstavujú akési „štíty proti prázdnote“. Ťarchu existencie vyjadruje vždy jemnými, ale presnými ťahmi a obrazmi, bez zbytočnej expresivity. Hlavná situácia zachytená v názve zbierky sa tak stáva metaforou pre celé dielo. Nebeží tu ale iba o hľadaní hraníc ľudského údelu, ale je tu ponúknutý aj priestor na šťastné stretávanie a zdieľanie. „Najradšej mám básne, ktoré rozprávajú jednoducho o jednoduchých veciach“, píše Dežinský