Zmluvy nepredstavujú iba jeden z pilierov moderného súkromného práva, ale sú priamo tiež neoddeliteľnou súčasťou vývoja ľudskej civilizácie. Od okamihu, keď človek začal vnímať veci ako majetok, vznikla aj prirodzene jeho potreba s majetkom disponovať a jeho prostredníctvom získavať to, čo má niekto iný bez toho, aby tým vyvolal konflikt. Zmluvy tak vznikli predovšetkým ako prostriedok na predchádzanie konfliktom, a to ako na úrovni súkromnoprávnej, tak aj verejnoprávnej, či medzinárodnej. Tým zostali dodnes. Rímske právo chápalo zmluvu (contractus) ako obligáciu založenú na konsenze a vzájomnej dôvere (fides) zmluvných strán. Táto kniha sa venuje kontraktom v rímskom práve z pohľadu dynamiky vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom. Popisuje preto nielen jednotlivé typy kontraktov, ako sú kúpa, nájom, úschova a ďalšie, ale venuje sa predovšetkým dôležitým aspektom ich vzniku, zániku a ochrany, a to až do fázy exekúcie. Kniha sa okrem iného zameriava na niektoré témy rímskeho zmluvného práva, ktoré v našej právnej romanistike boli doteraz skôr zanedbávané, ako napr. na zásadu pacta sunt servanda, interpretáciu kontraktu, predčasné ukončenie zmluvy, fides a právny význam vzájomnej dôvery zmluvných strán, význam kauzy ( causa), úlohu právnej vedy vo vývoji rímskeho zmluvného práva ad.