Čas speje neúprosne vpred a vracať sa nemieni, ani nemôže. Nie je možné napraviť nič z toho, čo sme kedysi zavinili. Môžeme len v spomienkach odhaliť, kto nás inšpiroval, motivoval, uvádzal správnym smerom. Ľubomír Müller vykresľuje okamihy, ktoré zažil ako dieťa a ktoré ho sprevádzajú životom. Krátke príbehy odhaľujú malého chlapca s veľkou fantáziou, ktorý s odvahou pozoroval svet a snažil sa ho pochopiť. To všetko sa mu vytlačilo za viečkami a rozoznelo jeho muzikantskú dušu. Od babičky získava nadhľad, od dedka rozvahu, vďaka oteckovi sa ničoho nebojí a mamička mu poskytla náruč vždy, keď bolo treba. Zo čriepkov spomienok tak vznikla mozaika, ktorá vo výsledku hladí, objíma a inšpiruje k vlastnému snívaniu.