Čapkovy Obrázky z domova dýchajú úprimnou, pokornou láskou k našej krajine, ku krajine ak ľuďom, ktorí tvorili a tvoria náš domov. Sú úprimné ako naše túžby, starosti, úmysly a sny, vpísané do kraja ako premodrávajúca sieť riek a potokov, trávnaté jamky a bochníčky, lesnaté bábovky i olysané homoly, vetrom sa vlniace účesy obilných polí i zrkadliace hladiny rybníkov. Doma! Tu sme doma, na týchto miestach nám najviac záleží a im najviac záleží na nás… Prístav, z ktorého vyplávame, po ktorého bezpečí túžime – a kam sa vraciame, do tisíckrát zažitých miest! Tu sú naši živí, tí lopotiaci sa i leňošní, as nimi tiež mŕtvi, minulí ako aj budúci, sestry a bratia odchovaní materským mliekom vydobytým z tejto krajiny, ktorí si navzájom rozumejú najlepšie. Domov ako maják, z ktorého dohliadneme aj do najväčších diaľok bez toho, aby sa nám zatočila hlava.