Štruktúra Obsidiánových šialencov, prvej autorskej zbierky Jana Riedlbaucha, je založená na napätí medzi dlhými cyklami strhujúcimi svojou nepokojnou fantasknosťou a expresivitou a krehkou prírodnou lyrikou. Téma šialencov, umelcov s ťaživou tvorivou energiou (Dante, Li Pó, Sade, Nietzsche, CG . Jung, Holan; , ktoré tvoria vrchol zbierky v strednom oddiele s básňami Agara, mor v špiku Amor, Oči dokorán mŕtveho básnika av záverečnej kóde Pýtate sa kto všetko býva v bardovo bardo-lebke, groteske reflektujúce stav súčasného rozpadajúceho sa sveta. Tieto temné cykly vyvažujú lyrické básne s obrazmi z českej krajiny, ale aj španielske, kórejské…, často sa jedná o kresby či náčrty v dvojbásňach s vnútorným pnutím. Krajina v súvislosti s odkazom romantickej poézie umožňuje transcendenciu básnikovho osudu, ako aj ľudského osudu všeobecne. Riedlbauchova obraznosť aj formálna koncepcia v jednotlivých básňach aj v kompozícii celej zbierky vychádza z jeho skúsenosti s klasickou hudbou: mohutnosť metaforiky vyrastá nielen z farebných akordov jednotlivých obrazov, ale aj z moderného hudobného rytmu, podčiarknutých panteistickým prúdom vrstviacich sa kozmických predstáv.