Moderná ruská, ale aj skoršia protistalinská sovietska histografia hodnotí výsledky Stalinových čistiek v Červenej armáde v rokoch 1937 - 1938 okrem iného takto: ... z piatich maršalov boli popravení traja. Z piatich veliteľov armády nezostal nažive ani jeden. Čistku neprežil ani jeden armádny komisár prvého stupňa. Z dvanástich armádnych veliteľov druhého stupňa bolo pochovaných všetkých dvanásť, ... . Celkom prišlo v čistkách o život štyridsať tisíc veľkých vojvodcov .... Ďalej historici tvrdia, že: ... porážka Červenej armády v roku 1941 je priamym dôsledkom čistiek. V roku 1941 postrádali zvyšní sovietski velitelia nevyhnutné skúsenosti, lebo na svojich miestach boli najviac jeden rok... Viktor Suvorov vo svojich knihách však kladie provokatívnu otázku: „Ako sa mohlo stať, že pred popravčími čatami skončilo necelých dvadsať percent mužov s náramenníkmi, napriek tomu však v roku 1941 nemala VÄČŠINA veliteľov za sebou viac ako rok skúseností s výkonom funkcie...?"