Vladimír Smetana zvaný Hendrix začínal ako debniak a rekvizitár u psychadelickej kapely The Primitives Group, potom u The Plastic People of the Universe as prvou zostavou DG 307 hral na bicie. Bol teda priamo na začiatku českej nezávislej scény a undergroundu.

Jeho spomienky na vtedajšie nezávislé kultúrne spoločenstvo zahŕňajú zhruba desaťročné obdobie od polovice 60. do polovice 70. rokov. Smetana popisuje komunitu okolo The Primitives Group, vznikajúce spoločenstvo pražského undergroundu, ktoré sa formovalo okolo IM Jirousa a manželov Nemcových, spomína na hrad Seeberg v severozápadných Čechách, kde žil v komúne okrem iného s Pavlom Zajíčkom, Ivanom Čeledom či Charlie Soukup. Okrem toho ale pripomína aj policajné záťahy na vlasatke a persekúcie zo strany štátu proti nonkonfómne zmýšľajúcim ľuďom, ktoré boli so začínajúcou normalizáciou stále častejšie. V rozhovore, ktorý knihu uzatvára, potom necháva nahliadnuť do svojho súčasného života, zoznamuje so svojimi názormi a postojmi na dnešnú kultúru a spoločnosť všeobecne a konfrontuje ju s prežitou minulosťou.

Hendrixove memoáre sú ďalším príspevkom k poznaniu českej nezávislej, alternatívnej kultúry z doby totality a faktograficky dopĺňajú už vydané texty akými sú Pravdivý príbeh Plastic People od IM Jirousa, Obraz doby od B. Rösslera, Chlastej a modli sa od J. Vond. čo deň od A. Michla.