Kniha prináša v intenciách snahy po vyrovnaní sa s minulosťou varovania pred možným opakovaním života v totalite na podklade životného príbehu ženy, spisovateľky, novinárky, prekladateľky, divadelnej kritičky Márie Majerovej, ktorá sa svojou celoživotnou literárnou prácou a politickou činnosťou podieľala na zrovnoprávnení ženy a dieťaťa. Pochádzala z proletárskeho prostredia, ktoré ju formovalo. Vždy túžila po "najkrajšom svete", ktorého uskutočnenie očakávala po dovŕšení socialistickej revolúcie. Na čas sa rozišla s KSČ, ale vždy sa zaujímala o sociálne problémy. Samoštúdiom, húževnatosťou, usilovnosťou a svojím šarmom sa dokázala literárne i spoločensky presadiť; v čase Masarykovej republiky získala najvyššie literárne ceny, roku 1947 titul národnej umelkyne, komunistickí vládcovia jej udeľovali politické poriadky. Kniha zoznamuje so spisovateľkiným vývojom od anarchizmu, sociálnej demokracie, komunizmu a avantgardy až k stalinizmu; prináša literárne politické informácie od 19. storočia do roku 1967.