Kniha je vedená otázkou, ku ktorej odkazuje aj jej názov: Sú nákupné centrá budúcností verejného priestoru? Táto otázka sa často vynára v médiách v reakcii na to, ako sa „výlet do nákupného centra“ stáva častejším a legitímnym spôsobom využitia voľného času, pričom v tejto funkcii nahrádza vyľudňujúce sa centrá miest. Kniha túto otázku uchopuje zo sociologickej perspektívy.
Ukazuje pritom, že na pozadí pomerne jednoznačného konfliktu verejný priestor vs. nákupné centrá vystupuje ďaleko komplexnejší a sociologicky hlbší problém regulácie priestoru a produkcie rádu v každodennom svete. Pre verejný priestor miest je charakteristické stretávanie cudzincov, teda navzájom si neznámych osôb, ktoré spolu zdieľajú fyzický priestor mesta. Táto situácia si vyžaduje prítomnosť určitej formy poriadku, ktorý zaručí, že sa navzájom neznámi ľudia budú môcť vo verejnom priestore rutinne as dôverou pohybovať. Hľadanie tohto poriadku je preto pýtaním po tom, ako je vlastne verejný priestor možný, v parafráze Simmelovej klasickej otázky "Ako je možná spoločnosť?". V odpoveď na túto otázku identifikuje autor dva spôsoby regulácie mestského priestoru: reguláciu vnútornú, teda intersubjektívnu a spravidla nepísanú, a reguláciu vonkajšiu, vykonávanú prostredníctvom formálnej sociálnej kontroly.
Fungovanie týchto dvoch foriem regulácie kniha ukazuje na dvoch formách zdieľaného priestoru: na tradičnom verejnom priestore, ktorý vzniká v centrách moderných miest a na nákupných centrách, ktoré v posledných dvadsiatich rokoch radikálne premenili náš spôsob trávenia času a náš vzťah k našim mestám. Ako je vlastne verejný priestor možný?
Ako môžu v súčasných mestách rutinne koexistovať navzájom neznámi ľudia? Čo a prečo ohrozuje náš verejný priestor? Prečo hovoríme o úpadku verejného priestoru? Akým spôsobom nákupné centrá vyrábajú "nový verejný priestor" a čím nás do neho lákajú? Ako vzniká svet nákupných centier? Ako sa vyrába priestor, ktorý je zároveň bezpečný a vzrušujúci? Sú nákupné centrá budúcností našich miest?