V Odesských poviedkach Babel líči život židovského "drobného ľudu" na začiatku 20. storočia, predovšetkým zlodejov, lupičov, ale aj remeselníkov a drobných obchodníkov. Viac ako kde inde vystupuje v týchto poviedkach do popredia Babelov zmysel pre čierny humor. Texty súboru História môjho holubníka patrí medzi najkrajšie poviedky o detstve v celej svetovej literatúre, aj keď na rozdiel od tradičného poňatia tohto obdobia ako strateného raja v nich nachádzame prekvapujúcu trpkosť a trýznivé rozpomínanie na mladé roky, zošnurované prísnou tradičnou výchovou v excentri nevie poradiť sama so sebou; drvivý je však aj okolitý svet stále hroziaci násilím - "svet, v ktorom sa nenapĺňa, ale rozplýva svet dieťaťa, ktoré išlo pre holuby a prešlo pogromom".