Ján Grabec sa v knihe "Odvahy sa dostáva" snaží znovustvoriť osobný mýtus prvého stretnutia s ruchom veľkomesta, do ktorého náhle vpadajú spomienky na predchádzajúcu ideálnu krajinu detstva. Autor neponúka vyhrotenú a drásavú poetiku, ale umeraný jazyk, delikátnu obraznosť a ľahký nádych irónia. Niekedy získavame dojem, že čítame nové preklady zabudnutých častí Rimbaudových Iluminácií. Grabcove texty v sebe tiež obsahujú zvláštny, vzdušný akcent, ako ho poznáme zo snových obrazov naivistických maliarov.