„Dostalo sa mi hneď po narodení piatich mien - Christian, Bernhard, Karl, Franz, Wenzel. Do istej miery štýlovo: k podobe statusu sanatória dra Kohlera, teda päťhviezdičkovo.“ Vo svojej knihe autor zachytáva viac ako trištvrte storočia života plného „hopov“, povedané jeho vlastnými slovami. Života muža, ktorého osud položil do zlatej kolísky bohatej, staropražskej rodiny s nemeckým personálom, aby sa mu za to v ďalšom behu času a spoločenských premien náležite pomstil. Nevhodný pôvod bol príčinou toho, že po štúdiu na stavebnej priemyslovke sa až na rozhraní 60. a 70. rokov dostal na žurnalistiku. „Bol by som pravdepodobne mohol sedieť čo poslucháč spolu so svojou vnučkou. Nielen štúdium popri zamestnaní tejto okolnosti bránilo.“ Popri svojej redaktorskej práci v podnikových technických časopisoch publikoval svoje literárne pokusy v Listoch či v Nakladateľstve pre deti a mládež. Dielo Kristiana Mikulejského veľmi osobitým spôsobom reflektuje udalosti minulého storočia. Autor uráža, poškľabuje sa, šaškuje, tvrdo útočí aj sprosťačí - aby si čitateľ nevšimol, že s ním lomcuje bezmocný zlosť. Ale aj smútok za strateným rajom detstva, za pošliapanou noblesou a deformovaným charakterom českej spoločnosti. Svojrázny, často absurdný humor, nadsadenie a karikatúra buď šokujú, alebo často zostanú nepochopené. Text je plný hry so slovami a pojmami, prelínanie skutočnosti s fantazijnými predstavami. „Potrebujem, aby sa tam objavilo srdce i rozum. Niektoré drasťáky pokladajte za skúšku čitateľa“. Celým dielom prestupuje fascinácia ženou. Od obdivného uctievania matky, chlapčenského poblúznenia pôvabnou vychovávateľkou, až k mnohým erotickým dobrodružstvám, sprevádzajúcim autorov život až do staroby. KM .: „Kniha je mŕtva? Nech žije kniha! (Čím asi nahradiť tretí predžalúdok prežúvavcov!)“