Osobná skúsenosť, zachytená v rade príhod a príbehov, obrazov a obrázkov, konkrétnych postáv a postavičiek krétskej dediny Myrtos, je tiež príležitosťou na premýšľanie súvislostí, či už formou lyrickú, epickú, eseistickú, alebo jednoducho mytologickú.
A tak sa Otlčený zázrak stáva pestrou a zábavnou (seba)reflexiou stredoeurópskej (stredozemskej) skúsenosti v konfrontácii so Stredomorím, ktoré tu hrá rolu "prechodnej" (ale jedinej autentickej!) paradigmy, tak odlišnej od našej paradigmy "trvalej".
Byť s bohmi totiž síce znamená byť na tom najlepšom možnom mieste, ale paradoxne to neznamená byť doma, ale byť na prázdninách…

Veľakrát sa jedná o polemiku so zabehanými názormi na minulosť i prítomnosť európskej civilizácie, a predovšetkým na jej duchovné korene, a napriek tomu je knižka plná humoru a radosti, otvorená (pomerne) širokej čitateľskej obci. Je totiž zároveň osobným a osobitým svedectvom o jednej masovej turistickej destinácii, ktorá nemá s turistickým traktovaním sveta nič spoločné. Bez toho, aby turizmus explicitne odsudzoval, odhaľuje autor (alebo to robia bohovia?) jeho fatálnu planosť. Otlčený zázrak je niečím hlbším: cestou k prameňom. K prameňom civilizácie, k prameňom duševného a duchovného života.