Knihy vznikajú, aby slová hovorili. Podobne ako vikingské runové nápisy, aj slová tej najplytšej ružovej knižnice niekde pod povrchom dúfajú, že ovplyvnia realitu sveta. Na ich neostrom pozadí sa rozprestiera nostalgia po mocných slovách, snaha o ich opätovné prebudenie.

Literatúra je kráľovským nástrojom utvárania ľudskej identity. Je to osnova, na ktorej tkáme podobu našich svetov a hľadáme cesty k možnému sebaprekročeniu. Eseje zhrnuté v tejto knižke preskúmavajú niektoré čiastkové motívy sveta literatúry a ich všeobecnejšie kultúrne súvislosti. Od textu cez kontext vyzerajú k horizontu našej skúsenosti a možnostiam jej vyjadrenia.