Bol raz jeden kocúr, ktorému hovorili pán Baf. Prečo mu tak hovorili? Pretože mal zmysel pre srandu a na každého rád bafal. Všetci sa pred ním museli mať na pozore, aj keď nikomu nič nevykonal. Bafal ale stále a veľmi rád. Zrazu ho ale bafanie prestalo baviť. „Čo sa to so mnou deje? Nie som už veľmi starý?“ pýtal sa pán Baf sám seba. Potom mu jeho človek povedal. „Pozri, tu je Púpava,“ az košíka vyskočilo malé žlté mačiatko. „BAF!“