Kniha Pani doktorová 0-287 nie je len ďalším svedectvom o utrpení ľudí v sovietskych gulázach. Pre českého čitateľa predstavuje aj unikátne svedectvo o období od prvej republiky cez nemeckú okupáciu po nástup komunistov k moci - to všetko videné očami bieloruskej emigrantky.
V medzivojnovom období žila v Československu veľmi silná ukrajinská, ruská a bieloruská emigrácia. Po nástupe boľševikov a vzniku ZSSR emigrovali z týchto krajín milióny vzdelaných ľudí, z ktorých niekoľko desiatok tisíc ľudí skončilo práve v Československu. Spomienky na svoj život napísala Larysa Henijuš, vzácna, statočná, obdivuhodná žena s nezlomným charakterom a zásadami. K tomu všetkému bola skvelou básničkou. Jej príbeh sa začína odvíjať na pozadí obdobia pohnutých dejín Československa, keď v roku 1937 prišla s malým synom do Prahy za svojím manželom lekárom. V roku 2018 uplynulo sedemdesiat rokov od chvíle, keď českí komunisti vydali československých občanov Henijušovej do rúk Sovietov, a tým do gulagu. Text knihy vzniká v bieloruskom mestečku Zelva, kam sa Larysa vrátila s manželom z gulagu. O rukopis mala veľký záujem sovietska štátna bezpečnosť, ale archeológ Michaś Čarniauski ho potajomky previezol do Minska. Tak sa text uchoval, a po smrti autorky a rozpadu ZSSR bol publikovaný po názvom Spoveď. Kniha sa stala v Bielorusku bestsellerom. Neskôr sa dočkala poľského prekladu, český preklad však doposiaľ chýbal.