Heinrich, otec druhého staviteľa pražskej katedrály Petra Parléra, vzišiel zrejme z Kolína nad Rýnom, kde vyrastala kolosálna stavba novej katedrály. Usadil sa vo Švábskom Gmünde a tam pôsobil na stavbe kostola sv. Kríža. Prídomok „z Gmündu“ sa v druhej polovici 14. storočia spája s menom ďalších majstrov, o ktorých sa dá domnievať, že boli vzájomne spätí aj príbuzenskými väzbami. Im bolo zverené vedenie veľkých a prestížnych stavieb. Pôsobili v Bazileji, vo Freiburgu v Breisgau, Ulme, Augsburgu, a na brehoch Rýna v Kolíne a Štrasburgu, ich prácu možno predpokladať aj v Norimbergu a snáď aj v Regensburgu. Najväčšiu známosť získal syn Heinricha z Gmündu Peter Parléř, povolaný v roku 1356 cisárom Karlom IV. do Prahy, kde mu bolo zverené pokračovanie stavby katedrály. Jeho dielo sa vyznačuje množstvom netradičných nápadov a inovácií. Svojou majstrovskou kvalitou i duchovným nábojom sa dielo Petra Parléra trvalo vpísalo nielen do podoby Prahy, ale aj do dejín európskeho stredovekého umenia. Petrov syn Václav prevzal budovanie chrámu sv. Štefana vo Viedni. Majstri "z Gmündu" boli povolaní na stavbu dómu v Miláne. Najmladší syn Petra Parléra Janco odišiel až do vzdialeného Záhrebu.
Táto skupina veľkých staviteľov dostala po svojej najvýznamnejšej osobnosti, druhom verkmajstri pražskej katedrály, pomenovaní "Parléri". Ohlas ich diela, najmä v Prahe pôsobiaceho Petra Parléra, bol enormný. S jeho odozvou sa stretávame v rôznej podobe na mnohých prestížnych stavbách na veľkej časti európskeho kontinentu. V umeleckohistorickom bádaní sa preto vžilo označenie "parlérovský", "parlérovský vplyv", "parlérovský štýl" a pod.
"Parlérovské" dielo sa stalo celoeurópskym fenoménom, ktorý získal charakter mýtu a jemu je táto kniha venovaná.