Pavel Juráček (1935–1989) bol jednou z popredných osobností československej kinematografie „zlatých šesťdesiatych“ minulého storočia. ***** Hneď jeho druhý film (okrem študentských), absurdné satira Postava na podopieranie (1963), získal niekoľko medzinárodných ocenení. Z neznámeho chlapca z domčeka so šindľovou strechou v příbramskej Dlhej ulici sa razom stala osobnosť, ktorej meno sa učil vyslovovať celý filmový svet. ***** Hoci Juráčkovi bolo štátnou mocou dovolené pracovať vo filmovej brandži iba šesť rokov, vytvoril alebo sa podieľal na takmer dvadsiatich filmoch. Menujme aspoň nasledujúce: Ikaria XB 1 (1963), Koniec augusta v hoteli Ozon (1966), Kinoautomat (1967) a Prípad pre začínajúceho kata (1969). ***** Po nesúhlase so vstupom vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 bol vyhodený z Barrandova a po podpise Charty 77 sa ocitol v hľadáčiku viac ako tridsiatich tajných agentov ŠtB. Nasledovalo dvadsať rokov núteného zabudnutia. ***** Táto monografia sa snaží umožniť naplno nahliadnuť do Juráčkovho tristného života vrátane toho, čo v Denníkoch uvádza chybne alebo sa nezmieňuje vôbec.