V Paviánovi autorka skúma odvrátenú, až zvierackú stranu ľudskej existencie, to naznačuje už titul. Poviedky krúžia okolo choroby, smrti, násilia, úzkosti, sexu a štýl je lakonický, nevzrušený, lenže to, čo Aidtová líči, je všednosti nebezpečne vzdialené. Hoci má adjektívum „všedný“ ľahko záporný nádych, čitateľ neodbytne zatúži práve po banalite všednodennosti.