Monografia je prvou pôvodnou českou prácou, ktorá sa v takej hĺbke a takom rozsahu zaoberá jednou z najvýraznejších postáv raného kresťanstva Pavlom z Tarsu.
Tento vzdelaný diaspórny Žid sa po stretnutí so zmŕtvychvstalým Pánom stal zrejme najhorlivejším hlásateľom evanjelia a práve vďaka jeho nasadeniu a schopnostiam sa nová viera úspešne presadila v pohanskom prostredí. Kniha na pozadí reálií súčasného helénistického sveta sleduje Pavlovu židovskú formáciu a myšlienkový obzor pred obrátením, pokúša sa rekonštruovať základnú chronológiu jeho života, podrobne pojednáva o Pavlovom misijnom pôsobení a prináša rozbor jeho literárnej činnosti i základných tém jeho teológie. V snahe podať čo najúplnejší syntetický obraz Pavlovej osobnosti sa nevyhýba ani problematickým okruhom a sporným otázkam. Osobitná pozornosť je venovaná Pavlovmu názoru na rodinu a sexualitu.
Kniha nie je určená iba biblistom a špecialistom na rané cirkevné dejiny, ale aj širšej odbornej verejnosti a všetkým poučeným záujemcom o tému počiatkov kresťanstva.