Vladimír Veit, jeden z členov hudobného združenia Šafrán, natočil v máji a júni 2011 svoj trinásty štúdiový album, ktorý príznačne nazval Pesničkár. Kolekcia pätnástich piesní vznikla v domácom štúdiu Vladimíra Mertu, ktorý album aranžoval a pridal sa k nahrávaniu aj ako inštrumentalista. V niekoľkých skladbách prijali účasť aj dvaja ďalší hostia - Sára Mertová a Jaroslav Olin Nejezchleba. Veitovo nový album nechce byť obsahovo prevratný alebo nútene revolučný. Prináša nám typického Veita s jeho piesňami o láskach, detstve, ženách, ľudských vzťahoch ao mačkách. Jemná a krehká poézia na doske plnej nenápadných, ale dobre zapamätateľných melódií nadväzuje na to najlepšie z českého mestského pesničkárstva rokov šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. (13. februára 1946 v Benešove Prahy)<br /><br /><p>Pesničkár, hudobný skladateľ, textár, publicista. Patrí k prvej generácii mestských pesničkárov, ovplyvnených najmä poéziou beatnikov a Bobom Dylanom, ktorí začali verejne vystupovať okolo roku 1966. Bol prvým javiskovým partnerom Jaroslava Hutky (1967-1968), s ktorým hrali najmä české preklady Dylana a Donova. Veit bol členom voľného združenia Šafrán (1972-1978), vždy akoby trochu trochu v tieni svojich slávnejších a suverénnejších kolegov Merty, Čerešňáka a Hutky. S prestávkami vystupoval, preslávil sa ako krehký lyrik, výborný melodik a najmä ako autor radu zásadných piesní z Hutkovho repertoáru (napr. Pravdepodobné vzdialenosti; Hospodskej; Život ťa naučí; Svetlo a tieň; Inštitúcie a iné). V spolupráci s multiinstrumentalistom Emilom Pospíšil natočil v husákovskom Československu dva vynikajúce albumy (Texty; Quo vadis), ktoré však mohli vyjsť len v exilovom vydavateľstve Šafrán 78 Jiřího Pallasa. Do exilu odišiel po troch rokoch aj sám Veit (1981), a síce do Rakúska. Tu pokračoval v zhudobňovaní svojich obľúbených básnikov i vydávaní LP platní (V levej stope; Šla Nanynka do kapusty; François Villon: Básne. Hrá a spieva Vladimír Veit). Po novembri natočil a vydal vlastným nákladom niekoľko "samopalových" nahrávok (Ešte to neskončilo; Kde domov môj; Slová; V mene poézie; Krištáľové studničky; Šťastie) a knihu zhromaždených piesňových textov V mene poézie. V roku 1990 sa vrátil domov a žije na vidieku v južných Čechách. V roku 2011 dokončil v spolupráci s Vladimírom Mertom nový štúdiový album Pesničkár a pracuje na rukopise svojich spomienok.</p&gt ;