Kniha predstavuje piesňové texty v českej populárnej hudbe 60. rokov 20. storočia ako pozoruhodnú, doteraz pritom skôr zanedbávanú súčasť literárnej histórie. Autorka načrtáva typológiu dobovej popmusic (tzv. tanečná hudba verzus novo sa rodiaca, progresívny smer hudby beatovej čiže rockovej), predovšetkým však venuje pozornosť vývoju textov od konca päťdesiatych rokov do konca šesťdesiatych rokov. Všíma si ich premeny z hľadiska tém, obsahu či použitých jazykových prostriedkov, ale reflektuje aj posun v chápaní samotnej funkcie populárnej hudby. Ukážky z diela niekoľkých významných textárov (Vratis lava Blažka, Jana Schneidera, Zdeňka Rytiera či Pavla Chrastiny) autorka dáva do súvislosti s tendenciami platnými v danom období všeobecnejšie, ako sú počiatky českého muzikálu, zbližovanie hudby s poéziou, prelínanie žánrov, adaptácia hudbe apod. Názov knihy odkazuje k niekdajšej súťaži Hľadáme pesničku pre všedný deň, ktorá na prelome 50. a 60. rokov do určitej miery reprezentovala začiatok inovatívnych postupov v textárskej praxi, a je tiež inšpirovaný podtitulom knihy Ľubomíra Dorůžky Panorama populárnej hudby: Nevšedné dní. Predovšetkým však svojou dvojznačnosťou vyjadruje to, že aj populárna hudba, vnímaná často ako všednodenný spotrebný artikel, sa môže stať zdrojom nevšedných umeleckých zážitkov.