Bouškove Piety ponúkajú mnoho uhlov pohľadu na svojho autora i seba samého: sú autentickým svedectvom o ľudovej zbožnosti sklonku 19. storočia, zároveň reflektujú svetovú katolícku literatúru svojej doby a veľkých umelcov, s ktorými sa Bouška väčšinou dobre poznal, rovnako ako sú oknom do duše. a rehoľníka ako celkom malého, úprimného človeka; zrkadlí spoločenskú situáciu a mnohokrát aj bolesť z ťažkých skúšok, ktorú nemožno niesť bez kresťanskej lásky. Dohromady sa zlievajú v jedinú osobnú, až intímnu pieseň vďakyvzdania; nie ako mystický spev duše k Bohu ani rýmotepecstvo pre malú časť kléru, ale obracia sa predovšetkým ku každému jednotlivému človeku, ktorý tu nežije len sám pre seba, ktorý si uvedomuje svoju čisto ľudskú úlohu vo svete a má srdce otvorené pre lásku - k Bohu, k najbližšiemu okoliu, k prírode, k umeniu... Sigismund Bouška vo svojich Pietách reflektuje život mnícha a kňaza s láskou a pokorou najposlednejšieho služobníka.