Román o dozrievaní v prelomovej dobe Obyčajná rodina, obyčajná dedina. Dve dcéry v školskom veku, rodičia s obyčajnými profesiami. Tiež starí rodičia, všetci tak trochu natesno v poslepovanom, ale inak úplne obyčajnom dome. A okolo rovnako obyčajný, nehybný čas. Lenže zdanie tu klame. Ticho sa napĺňa chvíľa, kedy starý režim dozrieva k náhlemu rozpadu. Pavlína, ústredná rozprávačka tejto viachlasnej prózy, svojím detským srdcom zdieľa euforické ilúzie rodičov o inom, lepšom živote a premieta ich na čisté steny svojich tajných prianí a túžob. Tie sa však netýkajú len tušenej slobody a jej lákadiel, ale aj vzťahov. Zvlášť keď dievča postupne začína vnímať, že jej rodina, v ktorej to „každý s každým myslí tak nejako dobre“, je ako pláň zarastená kroviskami neporozumenia, komplexov a niekedy aj agresiou. Chuť urvať si svoj ždibec šťastia az toho plynúce pokušenie vykonávať moc je silnejšia ako náročná cesta rešpektu a empatie. Na svet okolo i vo vnútri akoby sedala veľká čierna mora. Pavlína už dávno nie je školáčka, ale stále sa jej nedarí vstúpiť do dospelého života bez neustáleho potknutia. Môže človek vôbec zmeniť a opustiť svoj malý svet? Zmizne snáď ťažoba s milosrdnou tmou? Alebo naopak s príchodom nejakej väčšej žiary?