Václav Maximilián rovnako ako v prvotine Meziměstí (Host, 2016) aj v druhej zbierke Pobrežia tematizuje rytmus mesta, jeho zvuky i jeho vône. Zdanlivá reálnosť obrazov prechádza do snívania, nabáda k putovaniu po iných krajinách, miestach – kedy sa napríklad z jedného pohľadu do záhrady dostávame k prvotnému poznávaniu sveta či k vzdialenej spomienke. Sme zamilovaní a zároveň oscilujeme na hranách blaženosti rovnako ako opustenie (oddiel Triste). Pohybujeme sa vo svetoch splývavých a amorfných, plynieme v prúde vedomia.