Verše Davida Molnára majú nezameniteľný štýl, ktorý on sám nazýva pop-modernú: Postbukowská poetika tu slúži ako priestor na šaškovanie s jazykom, ale aj pre intímne vhľady a krásnu ornamentiku. Vážna literatúra je Molnárom vystavaná v chytľavom brakovom náleve, bez toho, aby stratila svoje ostré hrany (a zmysel pre humor). Ide o podobný krok, ako urobili britské rockové kapely s americkou hudbou, podobný krok, aký urobil Tarantino s hollywoodskymi béčkami, je to krok, na ktorý je v poézii najvyšší čas.