Kniha zachytáva tzv. cesty na Juh, ktorých protagonistami boli medzi rokmi 1925 až 1931 Otakar Nejedlý (1883-1957) a Josef Hubáček (1899-1931). Ich priateľstvo začína nástupom Nejedlého roku 1924 do čela obnoveného ateliéru krajinomaľby na pražskej Akadémii, kam prestúpil aj Hubáček. Následne Nejedlý zorganizoval pre svoj ateliér šesť zahraničných plenérov na Francúzskej Riviére a na Korzike (1925 Cagnes-sur-Mer, 1926 Cap d'Antibes, 1928 a 1929 Ajaccio, 1930 Pont de Suve pri Toulon, 1935). Hubáčik pre seba "objavil" Korziku, v ktorej hlavnom meste Ajacciu strávil štyri zimy (1926/27 - 1929/30). Prichádzali sem za ním ako Nejedlý so svojou školou aj sám, tak aj jeho dvaja najbližší priatelia Bedřich Piskač (1898-1929) a Ján Slavíček (1900-1970). Medzi študentmi nájdeme osobnosti, ktoré sa neskôr dokázali výrazne presadiť (A. Fišárek, B. Dvorský, B. Žufan), rovnako ako krajináre, dnes úplne zabudnuté. Druhú časť knihy tvorí spomienka jedného z nich, Františka Michla a najmä obsiahla kronika Pipanovcov, stolnej spoločnosti okolo Otakara Nejedlého z kaviarne Hlavovka, ktorú viedol hudobný publicista Silvester Hipman. Pútavo v nej vykreslil najmä spomínané pobyty, na ktorých sa sám zúčastnil. Kniha zachytávajúca všetky dohľadateľné diela vzniknuté na Juhu je dôležitým príspevkom nielen k poznaniu účastných umelcov, ale tiež kultúrnej atmosféry prvej republiky.