Portréty štyroch povahou i záujmy veľmi rozdielnych intelektuálov sú opreté o osobné spomienky, ale premieta sa do nich aj podrobná znalosť pôsobenia a tvorby týchto postáv českej kultúry 20. storočia. Najmä Jana Čierna známa možno viac ako Honza Krejcarová je zachytená veľmi pôsobivo a presvedčivá demytizujúca charakteristika jej povahy je významné novum v doterajších svedectvách. Všetky štyri portréty sa vymykajú bežnej publicistike, ale aj ako eseje predstavujú mimoriadne čitateľnú podobu tohto žánru. Záverečná spomienka na literárneho vedca Václava Černého sa odohráva dokonca na hranici poviedky a literárnej hádanky – ako hravá rekonštrukcia kaviarenských stretnutí zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 20. storočia pritom využíva aj skutočné výroky ich účastníkov.